Wilhelm Conrad Röntgen
V novembri 1895 W.C. Röntgen pri experimentovaní s katódovými tubicami objavil
dovtedy neznámu formu žiarenia – Lúče X, ktoré sa neskôr nazvali podľa svojho
objaviteľa. Jeho objav výrazne prispel k pokroku diagnostiky
v medicíne. No len málo sa vie, že samotný objav lúčov X nepriamo
siaha až na súčasné Slovensko(vtedajšie Rakúsko - Uhorsko) a to do centra
kultúrneho, vedeckého, ako i spoločenského života 19.storočia priamo do
Bratislavy (Pressburg).
V Bratislave medzi najvýznamnejších experimentátorov patrili : profesor matematiky
a fyziky Virgil Klatt /1850 - 1933/, a jeho nadaný, a veľmi
zanietený žiak Filip Lenard /7.6.1862 – 20.5.1947/. Obaja
boli rodáci z Bratislavy.
Filip Lenard
Philipp Eduard Anton von Lenard
Philipp Eduard Anton von Lenard sa narodil v r. 1862 v Bratislave v rodine
obchodníka s vínom. Preto začal najprv štúdiom chémie u Roberta Bunsena v
Nemecku, aby mohl prevziať otcovu firmu. No neskôr hlavne vplyvom prof. Klatta
sa aktívne začína venovať fyzike /Budapešť, Viedeň, Berlín/. Prof. Klatt ako
výborný fyzik ovplyvňoval životnú dráhu Filipa Lenarda a to tiež po
promóciách na Univerzite v Heidelbergu. Tu získal doktorát /1886/. Práve
v Heidelbergu sa svojou aktívnou prácou pričinil o zrod Fyzikálneho
ústavu, ktorý bol podľa neho pomenovaný /Fyzikálny ústav prof. Lenarda v
Heidelbergu/. Od roku 1892 pracoval Lenard ako asistent profesora Hertza na univerzite v Bonne a od roku 1894 bol
profesorom na univerzite vo Vroclavi. V roku 1895 sa stal profesorom v Aix-la-Chapelle a v roku 1896 profesorom teoretickej fyziky na univerzite v Heidelbergu. V roku 1898 sa stal profesorem na univerzite v Kiele. Phillip
von Lenard sa venoval výskumu katódových lúčov, fotoelektrickému efektu,
fosforescencii a luminiscencii.
1893 - Lenard dokázal, že katódové lúče (objavené 1859 nemeckým fyzikom J. Plückerom)
nemusia existovať len vo výbojovej trubici. Zistil, že nositeľmi elektrického
náboja katódových lúčov sú elektróny.
1900 - vypracoval dynamickú teóriu telies, v mnohých bodoch spoločnú
s Ruthefordovým modelom atómu.
1902 - objavil zákonitosť fotoelektrického efektu. (Energia fotoelektrónov závisí na
frekvencii a nezávisí na intenzite dopadajúceho svetla). Tato intenzita určuje
len počet elektrónov uvolnených za jednotku času.
1919 - viedol novo zriadený rádiobiologický ústav (Heidelberg).
Objavil tzv.
Lenardov jav. Zistil, že vzduch sa ultrafialovými lúčmi
ionizuje, a tým sa stáva elektricky vodivým.
Získal veľa ocenení, napr. získal čestné doktoráty na univerzite v Christianii,
terajšie Oslo (1911),
Drážďanoch (1922) a Bratislave (1942);
získal Franklinovu Medailu (1905), Orlí štít Nemeckej ríše (1933).
Filip Lenard osobitne modifikoval Crookesovu lampu s tzv. „Lenardovým okienkom“
. Uvádza sa že, už v predtuche predpokladal existenciu nového žiarenia. A
to podľa zmeny luminiscencie za okienkom. Preto F.Lenard videl v W.C.
Röntgenovi iba „pôrodnú asistentku a nie matku lúčov X“. Tak sa sám
vyjadril v r. 1945 americkému lekárovi Lewisovi E. Etterovi.
Roku 1901 dostal od Royal Society of London spolu s W.C. Röntgenom
Rumfortovu medialu
Roku 1905 dostal Nobelovú cenu za fyziku.
Philipp Eduard Anton von Lenard zomrel 20. mája 1947 v Messehausene.
Objav lúčov X a Slovensko
Prvý ohlas na objav sa popisoval v Slovenských novinách /4.6.1896/, týkal sa
Röntgenovej návštevy u nemeckého cisára, ktorému predvádzal prístroj
a vznik lúčov X. Ďalšia správa /tie isté noviny č.11,str.40 1896/ mala
názov Röntgenov vynález. Slovenská spoločnosť bola otvorená vedeckým objavom
a informácie o pokroku si vyžadovala.
Medzi priekopnícke rtg. pracoviská na Slovensku patril fyzikálny kabinet katolíckeho
gymnázia na Klariskej ulici. Roku 1896 sa tu zhotovili prvé pokusné piknogramy
- röntgenogramy.
Roku 1897 po zakúpení novej rtg. lampy sa začali využívať rtg.lúče už ako
v medicínskom laboratóriu aj na medicínske účely. Tu od r. 1902 vykonával
rtg. vyšetrenia Dr. Roman Klatt /1879 - 1964/, syn spomínaného prof. V.Klatta.
V tom istom roku tu začal vyšetrovať aj gen. MUDr. Jozef Pevný šéflekár
chirurgického oddelenia vojenskej divíznej nemocnice. Týmto sa toto
laboratórium stalo druhým po Budapešti, kde sa vyšetrovali aj vojaci základnej
služby.
R.1912 sa stal hlavným štábnym lekárom, dosiahol výstavbu a zariadenie rtg.
oddelenia vo Vojenskej nemocnici v Rakúsko – Uhorskej monarchii.
Prvý prístroj v nemocnici a súkromnej praxi
Bol inštalovaný v štátnej nemocnici v Bratislave r.1898 a pochádzal
od fy Reiniger Gebbert und Schall v Erlangene. Stalo sa tak vďaka veľkej
snahe MUDr. Jozefa Pantočeka /1846 - 1916/ v tých časoch riaditeľ nemocnice. Na
Slovensku sa považuje za jedného z pionierov klinickej röntgenológie.
V dejinách rádiológie na Slovensku zohral hlavnú úlohu prof. MUDr. Vojtech Alexander /1857 - 1916/. Samotný objav ho tak fascinoval, že už r. 1896 vo Würzburgu sa osobne stretáva s prof. W.C. Röntgenom. Priamo od neho získava cenné informácie
pre svoju prax. V r. 1897 je zakúpený prístroj, ktorý taktiež pochádza od
fy Reiniger Gebert und Schall v Erlangene. Tak sa skromná ambulancia Dr.
V.Alexandra stáva jedným z prvých rtg. pracovísk, ktoré sa priamo
využívali v klinickej diagnostike ochorení.
Dr.Vojtech Alexander patril medzi neúnavných odborníkov, podarilo sa mu zverejniť
cca. 114 publikácií a niektoré i v angličtine, či nemčine. Známy
svojimi prednáškami bol pozvaný nemeckou röntgenologickou spoločnosťou na 1.
medzinárodný kongres röntgenológov v Berlíne r. 1905. Vzbudil tam veľkú
pozornosť prednáškou o osifikačnom vývoji karpálnych kostí. Svoje poznatky
a názory dokumentoval na 400 rtg snímkach, ktoré so sebou do Berlína
priniesol. Po tomto kongrese bol často pozývaný na ďalšie podujatia
v Európe. Navštívil Amsterdam, Berlin, Zürich, Mníchov, Kluž, Miškovec,
Odesu, Veszprém a i. Ako prvý na svete dosiahol harmonizáciu kontrastu rtg
obrazu.
Nemecká röntgenologická spoločnosť ho navrhla za učiteľa röntgenológie na Univerzite
v Budapešti, kam v r.1907 odchádza. V r. 1914 sa stáva prvým
profesorom v Uhorsku. Neskôr sa podieľa aj na zlepšovaní prístrojového
vybavenia a stáva sa priamym spolupracovníkom fy Reiniger Gebert und
Schall.
V.Alexander zomrel na príznaky akútneho chrípkového ochorenia. Tiež sa uvádza, že podľahol
následkom röntgenového poškodenia r. 1916 v Budapešti.
Z histórie nášho odboru
Po druhej svetovej vojne sa začínajú prvé organizované kurzy pre rádiologických asistentov. Začiatok širšej odbornej prípravy pre povolanie "röntgenologického laboranta" sa datuje do 50. rokov minulého storočia. Rýchly rozvoj rádiologie v prvej polovici 50 rokov zvýšil potrebu stredných odborne vzdelaných pracovníkov(SZP). Vysoké nároky na odború prípravu boli vyvolané aj zvýšenými požiadavkami radiačnej ochrany zo strany Hygienickej služby. Normy z roku 1949 neumožňovali pracovať na rtg pracoviskách našej republiky pracovníkom bez vzdelania v tomto obore. Preto rezort Ministerstva zdravotníctva (MZ) začína zriaďovať odbornú prípravu na prvých zdravotníckych školách formou "nadstavbového štúdia". Ešte pred érou stredných zdravotníckych škôl v Martine, Bratislave a v Košiciach sa odborná príprava zriaďuje v Trenčíne a v Žiline. Monoho odborníkov sa podieľalo v tejto príprave, medzi tými, ktorí zostávajú v našej pamäti sú: p. Zibolenová, p. Stanová z Martina, p. Gamrát z Košíc, p. Nemčovič a p. Adamčík z Bratislavy.
Koncom 50. rokov poriadal vtedajší odbor MZ centrálne školiace akcie k aktuálnym problémom, alebo ako prípravu na určité funkcie. Odborná príprava a skutočnosť neustáleho rozvoja nových diagnostických, či liečebných technológií v medicíne si vyžiadala ďalšie vzdelávanie pre týchto pracovníkov (v 60 r.) na Ústavoch pre ďalšie vzdelávanie SZP a to v Bratislave a v Brne.
Rádiologickí asistenti na Slovensku a v Čechách sa organizovali v tzv. odborných sekciách lekárskych spoločností v Čechách - v ČLS JEP (Česká lekárska spoločnosť J.E.Purkyňe) na Slovensku v Slovenskej lekárskej spoločnosti (SLS). Boli to oficiálne prvé odborové organizácie, ktoré úzko spolupracovali. Rádiologickí asistenti už v roku 1963 pri príležitosti konania medzinárodného Československého rádiologického zjazdu v Karlových Varoch, ktorého sa zúčastnila aj predsedkyňa ISRRT, pani Dini van Dijk, nadviazali s touto medzinárodnou spoločnosťou rádiologických laborantov kontakty a v roku 1965 na II. svetovom kongrese ISRRT sa stali riadnymi členmi ISRRT.
Po udalostiach r. 1989 sa život v tejto profesii na Slovensku a v Čechách stáva rozdielnym, hlavne čo sa týka organizácie rádiologických asistentov. V Čechách víťazí myšlienka osamostatnenia sekcie rádiologických asistentov od ČLS JEP a tak v roku 1990 na konferencii v Jičíne bol zvolený nový 13 členný výbor "Společnosti radiologických laborantů". Dlhoročné snaženie a neúnavná práca týchto ľudí sa stáva hlavným motorom v regulácii profesie u našich susedov.
Informácie o SRLA ČR nájdete na ich stránke www.srla.cz
Ďlašie informácie pripravujeme.
